Úloha písanej kultúry a literárneho príbehu či rozprávania v jazykovom, kognitívnom, sociálnom, emocionálnom či hodnotovom vývine dieťaťa, od materskej škôlky, je nezastupiteľná. Tieto dôsledky sú dlhodobé a majú tendenciu pretrvávať aj v období školskej dochádzky. Podieľajú sa tiež na úspešnom vývine čitateľskej gramotnosti a neskoršej akademickej úspešnosti. Potvrdili to výsledky projektu Stratégie efektívneho čitateľského a informačného správania a ich skúmanie v kľúčových etapách vývinu gramotnosti, na ktorom sa podieľali Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV a Katedra knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK. Výskum ukázal, čo znamená byť gramotným v podmienkach súčasnej spoločnosti a ako to dosiahnuť.
„Jednou z ambícii projektu bolo reagovať na aktuálne potreby a trendy výskumov súčasnej informačnej spoločnosti, v dynamicky sa meniacom informačnom a mediálnom prostredí,“ vysvetľuje vedúca projektu Oľga Zápotočná z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. „Hľadali sme teda odpovede na to, čo znamená byť gramotným v súčasnosti.“ Túto stránku projektu – skúmanie aktuálneho stavu gramotnosti a informačného správania súčasnej mladej generácie s vedomím jeho početných rizík – zastrešovala Katedra knižničnej a informačnej vedy FiF UK, ktorá je vedúcim a špičkovým pracoviskom v oblasti knižničnej a informačnej vedy na Slovensku. Výstupy projektu s týmto zameraním prinášajú okrem teoretických štúdií aktuálnych modelov informačnej gramotnosti, prehľadových štúdií skúmania vplyvu a potenciálnych rizík digitálnych technológií, súčasného informačného prostredia či sociálnych médií najmä zamyslenie nad etickými aspektami digitalizácie vzdelávania. „Okrem sumarizácie základných pozitívnych vplyvov identifikujú kritické dilemy digitalizácie vo viacerých rovinách, pričom prinášajú široké spektrum konštruktívnych riešení a odkazov do oblasti informačnej etiky, kurikulárnej politiky a vzdelávacej praxe,“ približuje výsledky výskumu vedkyňa. Mimoriadne vysokú výpovednú hodnotu vo vzťahu k uvedeným témam majú podľa nej aj empirické štúdie informačného správania vysokoškolských študentov a online vzdelávania realizované v období pandémie. Jedným z riešení je aj forsírovanie profesionálne fundovaného zvyšovania informačných kompetencií vysokoškolských študentov zapojením akademických knižníc medzi aktívnych účastníkov vzdelávania. Z pohľadu tohto projektu sú tak najdôležitejšie práce, ktoré tieto princípy presadzujú už na úrovni primárneho vzdelávania, poukázaním na kľúčový význam informačnej výchovy na školách, v ktorej rozhodujúce postavenie patrí knižnici a profesionálnemu informačnému servisu pre učiteľov aj žiakov.
Ako dosiahnuť potrebnú úroveň gramotnosti
„Skúmali sme optimálne riešenia a efektívne edukačné konzekvencie, a to už na najnižších úrovniach vzdelávania. Spoločnou ideou, ktorá tento interdisciplinárny tím spojila, je totiž presvedčenie, že napriek všetkým zmenám, narastajúcim požiadavkám a rozširujúcim sa kognitívnym nárokom na čítanie a spracúvanie informácií v súčasnom informačnom a mediálnom prostredí zostáva psychologická podstata a väčšina kvalitatívnych parametrov čítania zachovaná,“ približuje Oľga Zápotočná. Ako taká závisí predovšetkým od faktorov jazykovo, literárne a kultúrne podnetného prostredia v raných štádiách ontogenézy, v období predškolského veku dieťaťa. Túto stránku, resp. výskumnú líniu projektu reprezentovala intervenčná vývinová štúdia, ktorú zastrešoval pedagogicko-psychologický tím pracovníčok ÚVSK SAV, v. v. i. „Naším hlavným cieľom bolo ukázať a empirickými dátami dokumentovať špecifický rozvojový potenciál vzdelávacieho prostredia materskej školy, ktorá k rozvíjaniu jazyka a jazykovej gramotnosti detí pristupuje zodpovedne s využitím poznatkov relevantných vedných disciplín, t. j. v súlade so súčasnou kurikulárnou koncepciou predprimárneho jazykového vzdelávania v materských školách,“ dokresľuje Oľga Zápotočná.
Výstupy tejto línie projektu analyzujú longitudinálne (pozdĺžne) sledované ukazovatele jazykovej gramotnosti detí vybraných (excelentných) materských škôl na konci dochádzky do materskej školy (MŠ) a následne po roku dochádzky do základnej školy (ZŠ) v konfrontácii s kontrolnou skupinou detí z bežných MŠ. Na základe doterajších výsledkov možno konštatovať, že materská škola má reálnu šancu prispieť k riešeniu problémov s čitateľskou gramotnosťou našich žiakov. Pozitívny vplyv jej systematického a cieľavedomého pôsobenia na rozvoj gramotnosti sa preukazuje najmä na úrovni vyšších a kognitívne náročnejších indikátorov vývinu gramotnosti, ktoré sú do značnej miery formované sociálnym a kultúrnym prostredím, závisia od širokého spektra jazykových skúseností s čítaním, resp. vykazujú zvýšenú citlivosť na riziká spojené so sociálne a ekonomicky limitujúcimi podmienkami prostredia. Najvýraznejšie dôsledky predškolskej vzdelávacej koncepcie sa preukázali na úrovni porozumenia textu a jeho vlastnej reflexie (t. j. metakognitívneho monitoringu). Podrobnejšie skúmania efektov kurikula (nových učebných osnov) poukazujú na to, že schopnosť reflektovať, posudzovať a hodnotiť vlastné porozumenie (metaporozumenie) má pôvod v sociálnych interakciách sprevádzajúcich čítanie, t. j. v rozhovoroch o čítaní, kladení otázok a spoločnom hľadaní odpovedí. K objasňovaniu týchto mechanizmov prispievajú údaje získané metódou sledovania očných pohybov (eye-tracking) v predčitateľskom i čitateľskom období. Využitie možností a prínosov tejto metódy pri skúmaní vývinu čítania bolo jedným z dôležitých metodických cieľov projektu a bude ešte predmetom ďalších podrobnejších analýz. Výsledky projektu súčasne potvrdzujú, že bohaté skúsenosti s písanou rečou a čítaním jednoznačne zlepšujú aj hovorenú reč dieťaťa a jeho vyjadrovanie sa v jazyku. V neposlednom rade podporujú motiváciu, záujem a vzťah detí k čítaniu a podieľajú sa tak nielen na výchove čitateľa, ale aj na výchove ako takej.
Výsledky výskumu, publikované v jednom z hlavných publikačných výstupov projektu poukazujú na to, že úloha písanej kultúry a literárneho naratívu v jazykovom, kognitívnom, sociálnom, emocionálnom či hodnotovom vývine detského recipienta je nezastupiteľná. Doteraz uskutočnené longitudinálne analýzy naznačujú, že tieto dôsledky sú dlhodobé a majú tendenciu pretrvávať aj v období školskej dochádzky. Podieľajú sa na úspešnom vývine čitateľskej gramotnosti a neskoršej akademickej úspešnosti. V súlade s poznaním aktuálnych výskumov tak môžu prispieť k prevencii negatívnych dôsledkov spojených s nadužívaním či zneužívaním digitálnych technológií, sociálnych sietí či dezinformačných vplyvov, prostredníctvom zvyšovania celkovej úrovne vzdelanosti mladej generácie.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: canva.com