Hostkou 63. epizódy vedeckého podcastu SAV bola Magdaléna Petrjánošová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä novými médiami, predovšetkým sociálnymi sieťami a online občianskou participáciou. S moderátorom Petrom Boháčom sa rozprávali o tom, ako sa zmenilo využívanie internetu od jeho začiatkov v 90. rokoch až po dnešné nástrahy. Vysvetlí tiež, ako sa od psychológie dostala k výskumu sociálnej komunikácie a povie aj o vzťahu ku svojej záhradke.
Internet vždy spája ľudí – či už to bolo na začiatku, keď slúžil najmä na vyhľadávanie informácií, pri zábave či hrách, alebo ako je to aj v súčasnosti, uviedla M. Petrjánošová. „Prelom milénia znamenal veľký boom online komunikácie,“ vysvetľuje vedkyňa. „Užívatelia internetu sa najprv začali spájať cez rôzne diskusné stránky, vznikali rôzne chatovacie miestnosti, kde ľudia vystupovali pod rôznymi anonymnými nickmi, písalo sa cez google, viac-menej pre IT odborníkov fungovalo ´ICQ´.“ Podľa vedkyne to však vždy slúžilo na spájanie ľudí a hoci sa komunikovalo virtuálne, často to predchádzalo reálnym stretnutiam. Rovnako vtedy bolo možné oddeliť čas trávený online a v reálnom svete, popisuje nedávne časy odborníčka, ktoré sa z technologického hľadiska javia ako ďaleká minulosť.
V roku 2008-2009 nastúpila aj u nás sociálna sieť Facebook, ktorá sa okamžite stala fenoménom – v tom čase tam neboli ani veľmi mladí ľudia, ani starší, spomenie vedkyňa začiatky fungovania siete. „Postupne, asi od roku 2010, sa táto sociálna sieť stávala menej anonymná – na facebooku vystupovali ľudia s reálnymi menami a fotografiami,“ popisuje M. Petrjánošová vývoj. Čo podľa nej úplne zmenilo podobu Facebooku, bol nástup platenej reklamy, resp. nástup firiem s platenými reklamami. Odborníčka popíše, v čom bol a je ten zásadný rozdiel a ako sa to odráža u bežného používateľa sociálnej siete. Zodpovie aj otázku, či je toto prostredie stále bezpečné. „Najväčším problémom je, že neviete – a nevieme to ani my, vedci – čo všetko tento systém generuje, aké údaje,“ zamýšľa sa ďalej v podcaste vedkyňa a spomenie v tejto súvislosti aj legislatívu.
Popíše aj ďalší vývoj – až do dnešnej éry TikToku, ktorá odzrkadľuje aj súčasnosť a vlastne to „hovorí aj o nás“, ako žijeme a čo chceme vedieť. „Čím viac krátkych videí budete pozerať, tým pre vás bude ťažšie čítať hrubú knihu – nieto ešte odbornú,“ zhrnie aj poznatky neurovedy. Zdokladuje aj čas, ktorý sme trávievali na sociálnych sieťach, resp. online priestore v začiatkoch a ako a prečo je to teraz diametrálne odlišné.
Vedkyňa tiež vysvetlí, ako a s kým robí prieskum. „Môj výskum spočíva na osobných rozhovoroch s respondentmi,“ a objasňuje, ako k nemu pristupuje a čo z neho vyplýva. V podcaste hovorila M. Petrjánošová aj o dôsledkoch používania sociálnych sietí hlavne v súčasnom postcovidovom období a vplyve najmä na malé deti. Poukázala aj na to, ako sú určité skupiny znevýhodňované v online priestore a aj na rastúcu kyberšikanu medzi mladými ľuďmi aj seniormi. Vysvetlí tiež, ako súvisí odolnosť voči nepriaznivým vplyvom so socioekonomickým statusom užívateľa či spôsobilosťou a ako skúmala možnosti ľudí na sociálnych sieťach pre občiansku participáciu. „O mnohých pozitívnych možnostiach online priestoru ani nevieme,“ potvrdí svoje skúsenosti a pridáva aj konkrétne príklady.
Začiatky internetu boli podľa odborníčky veľmi optimistické. Istú mieru optimizmu si aj naďalej zachováva, no štvú ju komerčné vplyvy na Facebooku, nečíta napríklad online diskusie, ale rada si stiahne a vychutná klubové filmy. Sama nie je veľká užívateľka sociálnych sietí a oveľa viac ju ťahá príroda – potulky po horách a lesoch, ale aj jej vlastná permakultúrna záhradka na Kopaniciach.
Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: Martin Bystriansky