Medzi ľuďmi z Ukrajiny prevláda pocit, že sú na Slovensku prijatí, majú záujem o integráciu a väčšina z nich spája svoju budúcnosť so Slovenskom. Viac ako dve tretiny respondentov vykonávajú na Slovensku platenú prácu, hoci osamelé matky s deťmi sú obzvlášť ekonomicky zraniteľné. Deti a dospievajúci sú integrovaní v slovenských školách, i keď jazyková bariéra zostáva výzvou. Aj to ukazujú výsledky z najnovšieho prieskumu SAV.
24. februára 2025 uplynú tri roky od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, udalosti, ktorá zmenila životy miliónov ľudí a zásadne ovplyvnila sociálnu štruktúru krajín v strednej a východnej Európe. Zatiaľ čo prvé vlny solidarity a podpory pre ukrajinských utečencov a utečenky boli bezprecedentné, posun od núdzovej reakcie k dlhodobej integrácii prináša komplexnejšie výzvy. Pohľad na integráciu Ukrajincov a Ukrajiniek na Slovensku prinášajú výsledky dotazníkového výskumu, ktorý realizovali štyri pracoviská Slovenskej akadémie vied v rámci projektu “Spoločenská sonda ukrajinských migrantov a migrantiek na Slovensku”.
Výskum sa uskutočnil v novembri 2024, v spolupráci s agentúrou FOCUS. Výskumnú vzorku tvorilo 503 respondentov a respondentiek vo veku 18 – 81 rokov (priemerný vek 41 rokov), ktorí na Slovensko prišli žiť po vypuknutí vojny na Ukrajine, z toho približne dve tretiny (65%) tvorili ženy a jednu tretinu muži (35%). 5 % respondentov malo základné vzdelanie, 29 % respondentov dosiahlo stredoškolské vzdelanie bez maturity a 42% stredoškolské vzdelanie s maturitou. Vyššie odborné vzdelanie uviedlo 9% a vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 14 % respondentov.
Väčšina respondentov má platenú prácu, avšak až pätina je v existenčne zraniteľnom postavení
Viac ako dve tretiny respondentov (67 %) uviedli, že v súčasnej dobe vykonávajú platenú prácu. Predstavuje to vyššiu mieru ekonomickej aktivity ako v prípade dospelých slovenských občanov, čo je spôsobené najmä nižším podielom dôchodcov medzi ukrajinskou populáciou. Takmer dve tretiny utečencov a utečeniek si našli prácu na úrovni dosiahnutej kvalifikácie na Ukrajine. Výnimku tvoria najmä rodičia s deťmi do 14 rokov, ktorí častejšie vykonávajú prácu pod svoju kvalifikáciu a častejšie pracujú na dohodu.
Priemerný čistý príjem respondentiek a respondentov bol približne 980 euro. Vyššie príjmy mali muži (o cca 380 eur), ľudia s vyšším vzdelaním a s lepšou znalosťou slovenčiny. Celkovo až 30,5% z nich pracuje v službách a obchode, čo je takmer dvojnásobok zastúpenia tohto typu zamestnania v slovenskom hospodárstve. Tento rozdiel by mohlo čiastočne vysvetliť aj vyššie zastúpenie žien v našej vzorke, keďže aj v slovenskej populácií je vyššie zastúpenie žien v službách a obchode.
V skupine otázok zaisťujúcich spokojnosť s prácou na Slovensku viac ako 84 % respondentov odpovedalo, že ich práca baví a stačí im na živobytie na Slovensku (78,2%). 71,5% svoju prácu považuje za stabilnú a podľa 70,7 % zodpovedá ich kvalifikácii a schopnostiam. Na druhej strane, 72,8% odpovedalo, že ich práca by mohla byť platená aj viac a len 45,6 % má pocit, že ich práca im umožňuje posunúť sa na lepšiu pozíciu a získať lepší plat. Naviac sa zdá, že existuje časť pracujúcich, ktorí sú v práci v zraniteľnom postavení, 22,3% respondentov uviedlo, že pracujú na dohodu, čo znamená výrazne nižšie príjmy (približne o 300 eur) a 16,5% respondentov uviedlo prácu cez agentúru. Celkové štatistiky v roku 2023, čo sú najnovšie údaje tejto oblasti, uvádzajú celkový podiel agentúrnych zamestnancov na Slovensku len vo výške 5,6%.
Osamelé matky s deťmi sú obzvlášť existenčne zraniteľnou skupinou
Výskum poukázal najmä na ťažké podmienky osamelých matiek s deťmi, ktoré síce pracujú, avšak časť z nich má príjem len do 800 EUR, z ktorých musia zaplatiť za bývanie, uživiť rodinu a zabezpečiť potreby detí. Tieto zistenia poukazujú na potrebu poskytovania príspevku na bývanie hlavne pre zraniteľné skupiny. Tie sú v súčasnosti pre účely príspevku definované ako osoby so zdravotným znevýhodnením, osoby nad 65 rokov, deti do 5 rokov a ich rodičia a osoby v hmotnej núdzi. Je teda zrejmé, že časť jednorodičovských domácností, ktoré majú deti staršie ako 5 rokov do tejto kategórie nespadá, hoci aj pre takéto rodiny je veľmi ťažké finančne zabezpečiť všetky potreby rodiny vrátane bývania.
Výskum poukazuje aj na kľúčovú úlohu sociálnych sietí a komunitnej pomoci v každodennom živote ľudí z Ukrajiny. Väčšina utečencov a utečeniek (48,7 %) sa pri riešení vážnych osobných, finančných alebo iných problémov spolieha na troch a viac blízkych ľudí pochádzajúcich z Ukrajiny, ktorí žijú na Slovensku. Zároveň viac ako polovica (51,9 %) má vo svojom okruhu aj jedného alebo dvoch blízkych zo Slovenska, pričom ženy (54,2 %) sa na nich obracajú častejšie než muži (47,1 %). Ukrajinskí utečenci a utečenky na Slovensku teda primárne čerpajú podporu zo svojej ukrajinskej komunity, väzby so slovenskou spoločnosťou sú však tiež dôležitým zdrojom sociálnej podpory, predovšetkým u žien. Súčasne mnohí z nich poskytujú pomoc a sociálnu podporu svojim blízkym na Ukrajine, pričom táto podpora prebieha aj spätne smerom na Slovensko.
Väčšina ukrajinských detí a mládeže sa integrovala do škôl, no prekážky pretrvávajú
Výsledky nášho výskumu ukazujú, že 93 % detí vo veku 6 až 14 rokov, ktorých rodičia sa zapojili do prieskumu, navštevuje základné školy, a 89,7 % mladých vo veku 15 až 17 rokov pokračuje v štúdiu na stredných školách. Napriek vysokému počtu zaškolených detí mnohé z nich narážajú na vážne prekážky pri plnej integrácii do školského prostredia, pričom najvýraznejšou je jazyková bariéra. Ako hlavný dôvod, prečo deti nenavštevujú školu, rodičia uviedli plánovaný skorý návrat na Ukrajinu. Ďalšími faktormi sú nedostatok informácií o zápise, finančné ťažkosti s pomôckami a problémy súvisiace s neznalosťou slovenského jazyka. Rodičia tiež uviedli, že niektoré deti preferujú vzdelávanie na diaľku z Ukrajiny. Tieto zistenia poukazujú na potrebu ďalších krokov podpory školskej integrácie. Okrem jazykovej prípravy detí a učiteľov bude nevyhnutné zvýšiť kapacity škôl, ktoré prijímajú ukrajinské deti, a zabezpečiť efektívnu metodickú a odbornú podporu školám ako aj materiálnu podporu pre rodiny, ktoré čelia finančným prekážkam pri vzdelávaní svojich detí.
Medzi ľuďmi z Ukrajiny prevláda pocit, že sú na Slovensku prijatí
Ľudia z Ukrajiny majú záujem o integráciu do slovenskej spoločnosti (napr. 67,8% respondentov by rado nadviazalo bližší kontakt so Slovákmi) a na Slovensku sa skôr cítia byť prijatí (57,7%). Napriek tomu, takmer štvrtina (23,3%) uviedla skúsenosť s neprijatím či zlým zaobchádzaním pre svoj pôvod. Väčšina respondentov a respondentiek ovláda slovenčinu na dostatočnej úrovni na to, aby dokázali komunikovať. Hoci len malá časť z nich (2,2%) má znalosti na úrovni materinského jazyka, takmer štvrtina (23,6%) dokáže v slovenčine plynule konverzovať a písať a takmer polovica (45,2%) sa po slovensky dohovorí v bežných situáciách a rozumie textu.
I keď sa naši respondenti a respondentky cítia byť v prvom rade občanmi a občiankami Ukrajiny (71,1%), v značnej miere sa identifikujú aj s Európou (50,4%) a so Slovenskom (45,4%). Ako utečenci a utečenky sa vníma 44,3% respondentov. Utečenecká identita sa stáva výraznou najmä v prípadoch, ak majú skúsenosť neprijatia zo strany Slovákov. Negatívne skúsenosti z kontaktu s ľuďmi na Slovensku a neprijatie zo strany majoritnej spoločnosti tiež súvisia s horším duševným zdravím Ukrajincov a Ukrajiniek (častejším prežívaním depresívnych pocitov a stresu) a ich nižšou spokojnosťou so životom.
Slovensko, ktoré sa doteraz považovalo za tranzitnú krajinu, prechádza postupnou transformáciou na krajinu, ktorá ponúka migrantom príležitosti na stabilné a dlhodobé usadenie sa. Podľa zistení nášho výskumu viac než tri štvrtiny (76,3 %) respondentov a respondentiek plánujú zostať na Slovensku dlhšie ako päť rokov, čo naznačuje zásadný posun vo vnímaní našej krajiny.
Tri roky od totálnej invázie Ruska na Ukrajinu sa teda Slovensko postupne stáva krajinou, kde mnohí utečenci a utečenky vidia perspektívu svojej budúcnosti. Výsledky výskumu ukazujú, že integrácia ľudí z Ukrajiny napreduje, avšak čelí viacerým výzvam, najmä v oblasti vzdelávania, pracovného uplatnenia a podpory zraniteľných skupín. Budúcnosť ich integrácie tak bude závisieť aj od schopnosti Slovenska vytvárať inkluzívne politiky a komplexnú podporu, ktoré reflektujú reálne potreby.
Na projekte spolupracujú: Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i., Sociologický ústav SAV, v. v. i., Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. a Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.
Spracovali: Denisa Fedáková a Jana Papcunová (SvÚ CSPV SAV), Martina Wilsch (ÚESA SAV), Miloslav Bahna a Petr Mezihorák (SÚ SAV), Barbara Lášticová, Zuzana Očenášová, Magda Petrjánošová a Xenia Daniela Poslon (ÚVSK SAV)
Ilustračné foto: TASR/Michal Svítok