Aj v júli sa respondenti najviac obávajú rastúcich cien a stavu slovenského zdravotníctva. Obavy z vojny na Ukrajine však klesajú. Veľká väčšina respondentov pociťuje zdražovanie a snaží sa nakupovať lacnejšie alebo menej. Subjektívna rozpočtová situácia domácností je na podobnej úrovni ako na začiatku epidémie. Aj tieto zistenia prináša kontinuálny prieskum postojov obyvateľov Ako sa máte, Slovensko?
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 sa tak zrealizovalo pätnásť rozsiahlych zisťovaní a jedno špeciálne v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu.
Pätnásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 18. až 22. júla 2022. V čase zberu údajov pokračovala vojna na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári inváziou ruských vojsk. Diskutovalo sa o prijímaní ďalších sankcií voči Ruskej federácii, rastúcich cenách energií a tovarov a nedostatku personálu v slovenských ambulanciách a nemocniciach.
Obavy z rastu cien sú stále vysoké, obavy z vojny klesajú
Aj v júli vyslovovali respondenti najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (86,3 %), zo stavu slovenského zdravotníctva (82,8 %) a z vojny na Ukrajine (78,2 %). Pomerne veľké obavy pociťujú tiež z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (67,2 %) a z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (69,4 %). Z pandémie koronavírusu má obavy 53,1 percenta respondentov, čo predstavuje mierny nárast oproti predošlým vlnám výskumu.
Kým obavy zo stavu slovenského zdravotníctva mali respondenti naprieč sociálnymi skupinami veľmi podobné, obavy z rastúcich cien uvádzali menej často respondenti, ktorí uviedli, že ich domácnosti nemajú problém vyjsť s rozpočtom. Obavy z pandémie uvádzali menej často muži a respondenti, ktorí neboli zaočkovaní. Konfliktu na Ukrajine sa menej obávali muži a respondenti, ktorí nesúhlasia s členstvom Slovenska v NATO.
Veľká väčšina pociťuje zdražovanie a snaží sa nakupovať lacnejšie alebo menej
Na otázku V súčasnosti sa hovorí o zdražovaní tovarov a služieb. Ako je to vo vašom prípade, pocítili ste vy osobne v posledných mesiacoch nárast cien? odpovedalo až 76,5 percenta respondentov „áno pocítil/a som ho veľmi výrazne“, 21,9 percenta respondentov odpovedalo „áno, pocítil/a som ho ale len mierne“ a iba 1,6 percenta respondentov uviedlo, že nárast cien nepocítilo. Nárast cien výraznejšie pociťujú ženy, respondenti vo veku nad 50 rokov a respondenti, ktorých subjektívna príjmová situácia domácnosti je horšia. Naopak zdražovanie najmenej pocítili respondenti z Bratislavského kraja.
Spomedzi respondentov, ktorí uviedli, že nárast cien pocítili, zmenilo svoje nákupné správanie až 84,3 percenta respondentov, ktorí odpovedali, že sa snažia nakupovať lacnejšie alebo menej. Len 15,8 percenta respondentov uviedlo, že i napriek vnímanému nárastu cien svoje nakupovacie zvyklosti nezmenili.
Subjektívna rozpočtová situácia domácností sa za posledné dva roky (od vypuknutia koronakrízy) takmer nezmenila
Napriek reflektovanému zdražovaniu a deklarovaným zmenám v nákupnom správaní v súčasnosti na otázku Ak zoberieme do úvahy celkové príjmy všetkých členov vašej domácnosti, ktorí do nej prispievajú, aké ťažké alebo ľahké je pre vašu domácnosť vyjsť s rozpočtom? odpovedajú respondenti za ostatné dva roky veľmi podobne. Podobne ako v máji 2020 aj v súčasnosti (júl 2022) je pre o niečo viac ako 41 percent domácností veľmi či dosť ťažké vyjsť so svojím rozpočtom. Výraznejšie sa nezmenil ani podiel domácností, pre ktoré je vyjsť s rozpočtom veľmi ťažké: v máji 2020 ich bolo 12,9 percenta, v júli 2022 ich je 11,1 percenta. Naopak dosť či veľmi ľahko dokáže vyjsť s rozpočtom približne desatina slovenských domácností (v máji 2020 to bolo 11,7 %, v júli 2022 9,7 %).
„Po piatich mesiacoch od napadnutia Ukrajiny vojskami Ruskej federácie pomaly klesajú obavy obyvateľov z tohto vojenského konfliktu. Zrejme aj pod vplyvom aktuálnych správ o nedostatku personálu narastajú obavy zo stavu slovenského zdravotníctva a sú široko zdieľané naprieč populáciou Slovenska. Obavy z inflácie zostávajú vysoké a sú na rovnakých úrovniach, ako boli na začiatku roka. Tieto obavy podľa očakávaní o niečo častejšie vyslovujú respondenti, ktorí žijú v domácnostiach, ktoré majú problém vyjsť s rozpočtom,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.
„Súčasné zdražovanie silno pociťuje výrazná väčšina respondentov a väčšina respondentov tiež nakupuje menej či lacnejšie tovary. Toto zistenie je v zdanlivom rozpore so sledovaným trendom subjektívnej rozpočtovej situácie domácností, ktorá sa od vypuknutia koronakrízy takmer nezmenila. Vysvetlením môže byť skutočnosť, že na rozpočtovú situáciu domácností vplýva nielen nárast cien, ale i stav ekonomiky. V rámci epidemiologických reštrikcií sa mnohé zárobkové činnosti výrazne obmedzili, i keď ceny nerástli. Súčasný nárast cien je tak pre domácnosti podobným stresom ako uzatvorenie niektorých častí ekonomiky počas epidémie. Dva termíny s najpozitívnejším hodnotením rozpočtovej situácie domácností (máj a december 2021) sa kryjú s uvoľňovaním epidemiologických opatrení po druhej a tretej vlne epidémie,“ dodáva Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.
Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Sessame