Bez ohľadu na to, či respondenti potrebovali chodiť do práce, účasť na celoplošnom testovaní najsilnejšie súvisela s postojom k postupu vlády pri zvládaní koronakrízy. To je prvé zo zistení siedmej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Zber dát sa realizoval od 28. januára do 2. februára.
Siedma vlna výskumu Ako a máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 28. januára až 2. februára. V tomto období sa skončila prvá vlna celoplošného testovania a začínala sa druhá vlna, ktorá sa realizovala v polovici najviac zasiahnutých regiónov Slovenska.
Z výsledkov výskumu vyplýva, že účasť na celoplošnom testovaní potvrdili viac ako tri štvrtiny respondentov (76,2 %)1. Podľa výskumu bola účasť najvyššia medzi pracujúcimi, ktorí nepracovali z domu a teda potrebovali negatívny certifikát na cestu do práce (86,5 %), vysoká však bola aj medzi respondentmi, ktorí do práce ísť nemuseli, lebo nepracovali alebo boli na homeoffice (69,5 %).
Výskum ukázal silnú naviazanosť účasti na celoplošnom testovaní na postoj respondentov k postupu vlády a schvaľovaniu jej krokov pri zvládaní epidémie. Podobne silným faktorom účasti na testovaní je tiež deklarovaná dôvera vo vládu: respondenti, ktorí vláde menej dôverujú, sa zároveň menej často dali testovať.
Celkovo sa testovania zúčastnili častejšie mladší respondenti, respondenti, ktorí tvrdia, že dodržiavajú protipandemické opatrenia a respondenti, ktorí dôverujú krokom vlády.
Dôležitá je aj súvislosť s obavami z epidémie – tí, ktorí sa obávajú viac, sa častejšie zúčastnili na testovaní.
Najčastejšou deklarovanou príčinou neúčasti na testovaní bolo vek vyšší ako 65 rokov alebo už prekonané ochorenie COVID-19, ide teda o respondentov, pre ktorých testovanie nebolo povinné. Ako druhú najčastejšiu príčinu respondenti uvádzali nedôveru k vláde a jej epidemiologickým opatreniam, treťou najčastejšou príčinou bola odpoveď „nevychádzam veľmi medzi ľudí, nemám sa kde nakaziť“. Obavami z nákazy pri testovaní odôvodnilo svoju neúčasť iba 5,5 % respondentov.
„Náš výskum potvrdil, že účasť na celoplošnom testovaní bola najsilnejšie naviazaná na postoj ku krokom vlády pri potláčaní epidémie, a to dokonca aj v skupine respondentov, ktorí negatívny výsledok potrebovali na cestu do práce. Skutočnosť, že účasť na celoplošnom testovaní súvisela aj s postojom k dodržiavaniu opatrení, naznačuje, že medzi netestovanými sú častejšie tí respondenti, ktorí sú celkovo vlažnejší k dodržiavaniu karanténnych opatrení,“ hovorí Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
„Výsledky z prelomu januára a februára potvrdzujú dlhodobé zistenia prieskumu Ako sa máte Slovensko?, že dodržiavanie opatrení súvisí so spokojnosťou s tým, ako vláda manažuje pandémiu a s dôverou k vláde. Práve tá sa momentálne ukazuje byť ako veľmi významný faktor účasti na celoplošnom testovaní. Preto je kľúčové, aby vláda komunikovala opatrenia tak, aby boli zrozumiteľné, dobre odôvodnené, a aby táto komunikáciu dôveru vo vládu a epidemiologické opatrenia neoslabovala,“ dodáva Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.
Pozn.: 1Rozdiel medzi oficiálne reportovanou účasťou zodpovedá tomu, že náš výskum je reprezentatívny pre online populáciu, kde absentuje časť starších respondentov, ktorí sa testovania častejšie nezúčastnili.
Text: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame