Od novembra na Slovensku 2020 klesá miera prežívania depresívnych pocitov. Podľa prieskumu Ako sa máte, Slovensko? depresívne pocity prevažujú u nezaočkovaných respondentov. Najčastejšie zažívajú stres tí respondenti, ktorí ešte nie sú rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a štyrikrát v roku 2021.
Desiata vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila od 15. do 20. júla 2021. V tomto období bola na Slovensku priaznivá epidemiologická situácia a naďalej klesali počty hospitalizovaných. Očkovanie bolo otvorené pre všetkých nad 12 rokov a počet čakajúcich na vakcínu v čakárni klesal. Viaceré očkovacie centrá začali očkovať bez registrácie.
Depresívne pocity od novembra klesajú
Od novembra 2020 kontinuálne klesá trend v prežívaní depresívnych pocitov u Slovákov a Sloveniek. Kým v novembri 2020 iba pätina respondentov odpovedala, že vôbec nezažívala depresívne pocity, v júli 2021 to bola už skoro tretina (31,5 %) respondentov. Rovnako klesá počet tých, čo zažívajú depresívne pocity väčšinu času (7,6 % v novembri 2020 a 4,7 % v júli 2021).
V kontexte súčasnej diskusie o očkovaní na Slovensku zaujme, že vo všetkých vekových skupinách sa častejšie vyskytovalo depresívne prežívanie u nezaočkovaných respondentov ako u zaočkovaných. Kým v júli 2021 približne len pätina zaočkovaných respondentov uviedla, že často prežívala depresívne pocity, u nezaočkovaných to bola takmer tretina respondentov.
Dlhodobo častejšie prežívajú depresívne pocity mladší respondenti. Ešte v máji 2021 práve respondenti do 30 rokov najčastejšie uvádzali, že neprežívajú žiadne pozitívne pocity. Začiatkom júla to však boli respondenti vo veku 30 až 39, spomedzi ktorých sa až 40 percent cítilo veľmi často smutne a neprežívalo žiadne pozitívne pocity. „Pri bližšom pohľade na túto vekovú skupinu vidíme, že práve v nej sa nachádza najmenej zaočkovaných respondentov. Na základe výsledkov prieskumu môžeme predpokladať, že zaočkovanosť súvisí i s pozitívnejším prežívaním respondentov,” poznamenáva Kamila Urban z ÚVSK SAV.
Vnímaný stres klesá pomalšie ako depresívne prežívanie
Kým v novembri vôbec nezažívala stres štvrtina respondentov, v máji to bolo len 30 percent a v júli 28,5 percenta. Konštantne sa ukazuje, že najčastejšie zažívajú stres respondenti do 40 rokov. „Kým v miere depresívneho prežívania sledujeme výrazný pokles, miera zažívaného stresu klesá oveľa pomalšie a predpokladáme, že súvisí i s inými osobnými, pracovnými či spoločenskými udalosťami na Slovensku,“ konštatuje Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Vnímaný stres, rovnako ako depresívne prežívanie, tiež súvisí s tým, či je respondent už zaočkovaný. Respondenti, ktorí nevedia, či sa dajú zaočkovať, zažívali začiatkom júla stres najčastejšie. Väčšinu času zažívalo stres až deväť percent nerozhodnutých respondentov, no len tri percentá už zaočkovaných respondentov a 5,3 percenta respondentov, ktorí sa zaočkovať neplánujú. Takmer tretina respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, odpovedala, že vôbec nezažívali začiatkom júla stres. „Vysvetľujeme si to tým, že 44 percent z týchto respondentov uviedlo, že nikto v ich okolí sa koronavírusom nenakazil, a teda vnímajú vlastnú možnosť nakazenia sa ako málo pravdepodobnú. Daný predpoklad potvrdzuje aj to, že až štvrtina z nezaočkovaných respondentov odpovedala, že sa vôbec necíti ohrozených epidémiou koronavírusu. Pocit ohrozenia výrazne súvisí s mierou prežívaného stresu. Čím viac sa respondenti cítia ohrození epidémiou, tým častejšie sú nervózni alebo reagujú na svoje okolie prehnane,“ doplnila K. Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Ľudia na Slovensku sa zmenili k horšiemu
Tretina respondentov si myslí, že ľudia na Slovensku sa od marca 2020 zmenili skôr k horšiemu v porovnaní s tým, akí boli pred príchodom koronakrízy a až 40 percent si myslí, že naša spoločnosť sa zmenila skôr k horšiemu.
To, či si respondenti myslia, že sa spoločnosť alebo ľudia na Slovensku zmenili skôr k lepšiemu alebo horšiemu, tiež súvisí s tým, či sú respondenti zaočkovaní alebo nie. Kým len približne štvrtina zaočkovaných respondentov si myslí, že sa po príchode koronakrízy v marci 2020 spoločnosť a ľudia zmenili skôr k horšiemu, až 57,8 percenta nezaočkovaných respondentov si myslí, že sa spoločnosť zmenila k horšiemu a 43,6 percenta, že sa ľudia na Slovensku zmenili k horšiemu. „Pocit ohrozenia koronavírusom a spokojnosť s postupom vlády ovplyvňuje ochotu Slovákov a Sloveniek dať sa zaočkovať a tiež vplýva na ich psychické zdravie – prežívaný stres a depresívne pocity a v neposlednom rade negatívne ovplyvňuje ich vnímanie spoločnosti a ľudí na Slovensku,“ dodáva K. Urban z ÚVSK SAV.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko.
Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame