Na sklonku marca – mesiaca knihy sa v Informačnom centre Univerzity Komenského uskutočnila prezentácia knižnej produkcie Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Prezentované publikácie vyšli v ostatnom roku a reprezentujú štyri tematické piliere ústavu: medziskupinové vzťahy; partnerské vzťahy a rodičovstvá; gramotnosť a jej vývin a občianska participácia. Knižky predstavili Ivan Lukšík, Oľga Zápotočná, Miroslav Popper, Emil Višňovský, Barbara Lášticová a Gabriel Bianchi. Záverečnú reflexiu prednesol Andrej Findor z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Atmosféru jam session vytvorili Gabriel Bianchi na klavíri a Karol Šipoš na trúbke.
Prvá prezentovaná publikácia “Intimita v pohybe, štyri pohľady na dynamiku intímnych vzťahoch” (VEDA, editor Ivan Lukšík) syntetizuje doterajší výskum intímnych vzťahov v období tzv. vynárajúcej sa dospelosti. Ukazuje, ako sa menia intímne vzťahy v súčasnej dobe, a pomenúva významné trendy v tejto oblasti, ako je napríklad posun od transformácie k transmutácii intimity a zvnútra von (napríklad prostredníctvom sociálnych médií), alebo význam rôznych kultúrnych vzorov pre sebareflektovanie v oblasti lásky a intimity.
Druhá publikácia, “Development of Key Literacy Skills in Early Childhood Education” (Peter Lang, editorka Kamila Urban) sa venuje vývinu čiatateľskej gramotnosti. Kurikurálna reforma z roku 2016 poskytla jedinečnú príležitosť porovnať deti, ktoré sa vzdelávali v súlade s predchádzajúcim kurikulom pre predškolskú výchovu s deťmi, ktoré sa vzdelávajú podľa inovovaného kurikula. Knižka vychádza zo zistení výskumu realizovaného v prostredí slovenských materských škôl. Výsledky ponúkajú jedinečný pohľad na rozvoj gramotnosti v kontexte realizácie národnej reformy, ktorá mala priamy vplyv na vzdelávaciu prax.
Tretia prezentovaná publikácia „Zmeny v partnerských a rodinných vzťahoch. Tanec medzi liminalitou a normativitou” (VEDA, Miroslav Popper) sa zaoberá súčasnými zmenami prebiehajúcimi v rámci partnerských a rodinných vzťahov. Analyzuje liminálne fázy, počas ktorých ľudia opúšťajú zaužívané vzorce správania, pričom nové ešte nemajú vytvorené a odskúšané. To, čo bolo väčšinové, typické, podporované rôznymi formálnymi aj neformálnymi inštitúciami, pravidlami, legislatívnymi aj sociálnymi normami sa zrazu začína spochybňovať, prekračovať, nanovo ustanovovať, vyjednávať. Publikácia hľadá odpovede na to, aká je kvalita života v rôznych partnerských a rodinných konšteláciách na Slovensku, ako sa ľudia vyrovnávajú s liminálnymi situáciami a či možno hovoriť o postupnom smerovaní k novej normativite.
Štvrtá publikácia “Náš akademický svet a jeho peripetie” (VEDA, Emil Višňovský) završuje trilógiu filozofických reflexií akademického sveta, jeho tradícií a súčasných problémov (Akademický svet a jeho tradície, Veda, 2021; Akademický svet a jeho súčasné problémy, Veda, 2022). V tejto časti sa autor venuje analýze akademických inštitúcií, ich dizajnu a spôsobom riadenia. Charakterizuje akademickú identitu, kultúru a hodnoty. Samostatnú pozornosť venuje akademickej profesii, jej špecifikám a podmienkam. Zavŕšením trilógie je kapitola o peripetiách nášho domáceho akademického sveta po roku 1945.
Cieľom piatej prezentovanej knihy “The Psychology of Politically Unstable Societies” (Routledge, editorky Anna Kende a Barbara Lášticová) je preskúmať, aké psychologické procesy podporujú spoločenskú a politickú nestabilitu a naopak, aké (maladaptívne) psychologické reakcie vyvoláva život v politicky nestabilných spoločnostiach. Autori a autorky analyzujú tieto otázky v kontexte postkomunistickej strednej a východnej Európy vrátane Slovenska, v postkoloniálnej Južnej Afrike, bývalej Juhoslávii a Grécku v období po ekonomickej kríze. Publikácia analyzuje krízu dôvery v politicky nestabilných spoločnostiach, nárast populizmu, nacionalizmu a xenofóbie, ich psychologické prediktory, ako je kolektívny narcizmus či spoločenské dôsledky, ako sú predsudky voči menšinám.
Šiesta prezentovaná publikácia “Figurations of Human Subjectivity: A contribution to second- order psychology” (Palgrave Macmillan, Gabriel Bianchi) prostredníctvom perspektívy “psychológie druhého rádu” kriticky reflektuje mainstreamové psychologické výskumy hodnôt, sexuality a intimity. Autor argumentuje, že ak má psychológia prispieť k lepšiemu poznaniu ľudtsva, subjektivita musí byť v popredí jej záujmu.
V záverečnej reflexii Andrej Findor zhrnul, že výskumy a výstupy autorov a autoriek z ÚVSK SAV, v. v. i., majú významný presah do verejného priestoru, a môžu ponúknuť cennú poznatkovú bázu pre tvorbu politík či už v oblasti vzdelávania, alebo v oblasti rodiny či inklúzie menšín.
Spracovala: Barbara Lášticová, ÚVSK SAV, v. v. i.