Ochota pomôcť Ukrajine je viac ako mesiac po invázii vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu rovnako vysoká, ako bola v prvých dňoch vojny. Ochota pomôcť Ukrajine silno súvisí s pohľadom respondentov na to, komu pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu. Respondenti viniaci z ruskej invázie primárne USA a NATO deklarujú výrazne nižšiu ochotu pomáhať finančne či niekoho z Ukrajiny ubytovať.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Od marca 2020 sme zrealizovali štrnásť rozsiahlych zisťovaní a jedno špeciálne v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu.
Štrnásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 31. marca až 7. apríla 2022. V tomto období pokračoval útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Ruské vojská ustúpili z okolia Kyjeva a médiami prebehli správy o masakroch ukrajinského civilného obyvateľstva. Väčšina západného sveta, ako aj Európska únia naďalej odsudzovali ruskú agresiu a zavádzali nové ekonomické sankcie. Na Slovensko prišlo už viac ako 300-tisíc vojnových utečencov z územia Ukrajiny. Epidémia koronavírusu bola v tomto období na Slovensku stabilizovaná, s rozšírením variantu omikron klesla závažnosť ochorenia, ale denné prírastky ako i počet hospitalizovaných ostávali na pomerne vysokých úrovniach.
Stále vysoká ochota pomôcť Ukrajine
Aj viac ako mesiac od začiatku invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu ostáva deklarovaná ochota pomôcť nášmu susedovi vysoká. Pri väčšine foriem pomoci nie sú badateľné zmeny v ochote oproti predošlému výskumu realizovanému niekoľko dní po začiatku invázie. V prípade ochoty pomôcť dobrovoľnícky pri práci s utečencami zaznamenávame dokonca zreteľný nárast.
Viac sú Ukrajine ochotní pomôcť ľudia, ktorí pravidelne sledujú správy v televízii, novinách alebo v rozhlase a ľudia, ktorí schvaľujú naše členstvo v NATO.
Menej ochotní pomôcť sú nevoliči, starší respondenti a ľudia, ktorí sa nedali zaočkovať proti koronavírusu. Zaujímavé je, že celková ochota pomôcť Ukrajine nesúvisí s príjmovou situáciou domácnosti respondenta.
Deklarovaná ochota pomôcť Ukrajine veľmi silno súvisí s tým, koho ľudia považujú za najviac zodpovedného za vojnu na Ukrajine. Ľudia, ktorí z na otázku Kto je podľa vás najviac zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine? odpovedajú, že je to Rusko (44,1 % respondentov) deklarujú oveľa vyššiu mieru ochoty pomôcť Ukrajine ako respondenti, ktorí z invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu vinia USA a NATO (31,6 % respondentov). Najsilnejšie sú v tomto prípade rozdiely v ochote prispieť finančne (56,0 % vs 17,4 %) a pri ochote niekoho ubytovať (34,2 % vs 12,4 %).
„Povzbudivé je zistenie, že vlna solidarity s Ukrajinou na Slovensku neutícha ani päť týždňov od začiatku invázie vojsk Ruskej federácie k nášmu susedovi. Dôležité je tiež, že pohľad tzv. geopolitických realistov, ktorý viní za ruský útok USA a NATO a nedáva Ukrajine právo slobodne si vybrať svojich spojencov, znižuje aj deklarovanú ochotu pomôcť nášmu napadnutému susedovi. Respondenti, ktorí vidia vojnu na Ukrajine ako spor Ruska a Západu, deklarujú v niektorých prípadoch až trojnásobne nižšiu mieru ochoty pomôcť ako respondenti, ktorí primárnu zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripisujú Rusku,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.
Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame
Foto: Markus Spiske/ Unsplash