Nový výskum prináša autentické výpovede mladých Rómok a Rómov o ich partnerskom živote vo vylúčených komunitách. Zistenia ukazujú, že romantické vzťahy formuje prísny princíp vzťahovej oddanosti: očakávanie, najmä od žien, že nebudú mať viac než jeden vzťah. Postavenie v komunite je závislé od tejto vzťahovej zdržanlivosti. Tehotenstvo pritom funguje ako dôkaz serióznosti, lojality a vzájomného záväzku. V prostredí s obmedzenými možnosťami je rodičovstvo zároveň jednou z mála dostupných ciest k dospelosti a šťastiu.
Štúdia Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., a Trnavskej univerzity vychádza z výskumných rozhovorov s 25 mladými ľuďmi z troch vylúčených komunít na západnom Slovensku.
Rodičovstvo ako vstupenka do dospelosti
V prostredí chudoby skúmaných vylúčených komunít rodičia prísne strážia svojich dospievajúcich potomkov. Obavy sú silnejšie u dievčat, ktoré majú obmedzené vychádzky a množstvo zákazov. Keď sa však mladí sami stanú rodičmi, prestávajú byť vnímaní ako deti, ktoré treba kontrolovať. Rodičovstvo im prináša rešpekt komunity a väčšiu nezávislosť.
Stať sa rodičom je zároveň najväčším zdrojom šťastia. Narodenie dieťaťa participanti opisujú ako prechod z neistoty puberty k zrelosti a zodpovednosti.
Vzťahy podľa prísnych pravidiel
Najmä ženy čelia v skúmaných lokalitách prísnej kontrole správania. Pozorne sa sleduje ich nevinnosť či „čistota“. Kým u mužov je experimentovanie so vzťahmi do určitej miery tolerované, u žien prináša riziká. Byť videná „naverejno“ (na verejnosti, otvorene a viditeľne) s dvoma rôznymi mužmi môže pre ženu znamenať stratu dobrej povesti a zníženie jej šancí na stabilný vzťah.
Komunitná kontrola a mladí rodičia
V prostredí prísnej komunitnej kontroly znamená každá zmena vzťahu riziko straty dobrého mena. Zotrvanie v prvom vzťahu, najmä pre ženy, je preto sociálne bezpečnejšou voľbou než hľadanie „vhodného“ alebo „lepšieho“ partnera.
Tehotenstvo pritom potvrdzuje oddanosť a pripravenosť usadiť sa. Partneri si tak okrem záväzku navzájom dokazujú dobrý morálny charakter. Striedanie a „preberanie“ partnerov je totiž vnímané ako prejav morálneho úpadku majoritnej spoločnosti.
Keď je odchod riskantnejší než zotrvanie
Normy lojality a „čistoty“ ovplyvňujú aj to, ako ženy reagujú na správanie svojich partnerov. Viaceré participantky výskumu opisujú zotrvanie vo vzťahu s nevernými alebo agresívnymi partnermi. Odchod by totiž nebol realistickou cestou k väčšej slobode.
V prostredí, kde je rodina dôležitejšia ako jednotlivec, môže rozchod pre ženu znamenať šírenie klebiet a konflikt s vlastnou rodinou. Žena, ktorá by opustila partnera a bola otvorená ďalšiemu vzťahu, by stratila „čistotu“ a dobré meno.
Nie všetci chcú nasledovať tradičné pravidlá
Napriek silnému vplyvu komunitných predpisov výskum odhaľuje aj hlasy nesúhlasu. Niektoré mladé ženy opisujú vzdor voči tradičným rodovým scenárom, ktoré od nich požadujú materstvo a úplnú oddanosť partnerovi. Viaceré sa preto romantickým vzťahom cielene vyhýbajú. Aj mladí muži opisujú snahu nájsť uznanie a šťastie mimo partnerskej sféry, najmä formou vlastného podnikania.
Ako výskum prebiehal
Na skúmanie často zjednodušovanej a skresľovanej, a zároveň komplexnej témy vzťahov vo vylúčených komunitách, bol potrebný špecifický výskumný prístup. Etnické hranice totiž často vyvolávajú u participantov obavy z rasovo motivovaného zlého zaobchádzania, a tým aj prirodzenú nedôveru voči majoritným inštitúciám.
Zvolený bol reflexívny kvalitatívny prístup, ktorý kladie dôraz na kultúrnu senzitivitu a vedomú sebareflexiu výskumníkov. Cieľom tohto prístupu nie je hodnotiť správanie participantov výskumu, ale porozumieť logike ich rozhodnutí v kontexte života vylúčenia.
Pre získanie dôvery ale aj dôveryhodnosti zistení boli na základe pracovnej dohody súčasťou skúmania aj traja mladí ľudia z vylúčených komunít s rómskym etnikom. Na opakovaných stretnutiach vzdelávali výskumný tím o lokálnych kultúrnych zvyklostiach a priebežne komentovali výsledky analýzy.
Prečo je výskum romantického života segregovaných Rómov dôležitý
Zahraničný výskum o vylúčených komunitách Rómov ukazuje, že prísne pravidlá o vzťahovej oddanosti a „čistote“ vznikajú ako reakcia na život v dlhodobom vylúčení. Tieto morálne pravidlá chránia diskriminované skupiny pred pocitom zahanbenia a prinavracajú im dôstojnosť.
Prísne partnerské pravidlá, ktoré majú komunitu chrániť a držať pokope, zároveň však môžu prehlbovať jej sociálne vylúčenie. Otvárať túto diskusiu a pozývať do nej Rómov samotných je preto nevyhnutné pre vedecké poznanie, ktoré bude inkluzívne a zbavené predsudkov.
Výskum sa realizoval v rámci projektu VEGA 2/0173/24.
Text: Nikola Kallová, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV v. v. i., nikola.kallova@savba.sk
Foto: pexels.com