Septembrovou hostkou cyklu Vivat scientia! Nech žije veda! v Lučenci bola doktorka Barbara Lášticová, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. V utorok 30. septembra 2025 sa v Radnici Mestského múzea Lučenec predstavila s prednáškou na tému rozdelenej spoločnosti a solidarity. Venovala sa fenoménu polarizácie spoločnosti, jeho dôsledkom i možnostiam, ako prostredníctvom solidarity a občianskej angažovanosti hľadať cestu k väčšej spolupatričnosti.
„Až 97 percent ľudí na Slovensku si myslí, že naša spoločnosť je rozdelená,“ upozornila B. Lášticová hneď v úvode. O tom, že polarizácia je silná, svedčia nielen čísla, ale aj každodenné skúsenosti, spory o očkovanie počas pandémie či konflikty v rodinách pre politické názory. Polarizácia je pritom bežnou súčasťou demokracie, no podľa psychológie môže prerásť do toxickej podoby. Vtedy už nejde o rozdiel v názoroch, ale o čistú nevraživosť voči druhej skupine. „Afektívna polarizácia je o hneve a nenávisti, nie o politike. Vtedy už nejde o idey, ale o identitu, o to, ku komu patríme,“ zdôraznila sociálna psychologička.
Dôvody sú komplexné. Krízy a neistota vedú k hľadaniu pevných skupinových identít. Výskumy ukazujú, že v takých chvíľach sa naše postoje stávajú extrémnejšími, najmä ak ich posilňujú sociálne siete. Tie fungujú ako „komory ozvien“. Ukazujú nám obsah, ktorý potvrdzuje naše presvedčenia, a tým polarizáciu ešte prehlbujú.
B. Lášticová upozornila aj na dôsledky polarizácie: znižovanie dôvery v inštitúcie, šírenie dezinformácií, netolerantnosť voči iným a rozpad medziľudských vzťahov. „Rodiny sa prestávajú rozprávať, ľudia sa rozchádzajú pre politiku či očkovanie. A to je najtoxickejší efekt polarizácie, keď si prestaneme navzájom dôverovať,“ pripomenula vedkyňa.
Napriek negatívnym javom priniesla aj optimistické posolstvo, a to pohľad na solidaritu. Psychologické výskumy počas pandémie aj po vypuknutí vojny na Ukrajine ukázali, že v krízach dokáže slovenská spoločnosť zmobilizovať veľkú mieru spolupatričnosti. Pomoc však často nie je bezpodmienečná. Kým voči ukrajinským utečencom sa solidarita prejavila spontánne, v iných prípadoch, napríklad pri migrantoch zo Sýrie, prevážili stereotypy a obavy. Aj tu platí, že veľa závisí od politického diskurzu a od toho, aké normy udávajú lídri.
Záver prednášky patril výzve na občiansku angažovanosť. Práve pri tejto príležitosti vyzdvihla aj lokálnu Občiansku iniciatívu Lučenec, ktorá združuje aktívnych občanov a reaguje na dianie v spoločnosti, stretáva sa a organizuje spoločné podporné aktivity v meste.
Ako zdôraznila, keď sa veľké spoločenské zmeny nedajú presadiť okamžite, silu majú lokálne komunity. „Ak inštitúcie zlyhávajú, zostáva na nás, aby sme hľadali spôsoby, ako sa spájať zdola, v mestách, susedstvách a občianskych iniciatívach. To je spôsob, ako prelomiť pocit, že sa s polarizáciou nedá nič robiť,“ uzavrela svoju prednášku B. Lášticová.
Záznam z podujatia si môžete pozrieť tu:
Text a foto: Katarína Gáliková