Národné stereotypy v kontexte makroekonomických nerovností sú hlavnou témou novej štúdie, na ktorej sa podieľali aj naše kolegyne Barbara Lášticová a Xenia Daniela Poslon. Medzinárodný výskumný tím pod vedením Vukašina Gligorića z New York University Abu Dhabi na vzorke 12 339 participantov a participantiek z 45 nezápadných krajín skúmal, ako respondenti vnímajú ľudí zo svojej vlastnej krajiny, ľudí zo západnej Európy a západnej Afriky. Štúdia ukázala, že účastníci výskumu vnímali ľudí zo západnej Európy síce ako kompetentnejších, ale zároveň ako menej srdečných, pričom tento jav bol výraznejší v chudobnejších krajinách sveta.
Táto štúdia nadväzuje na narastajúcu kritiku v rámci psychologickej disciplíny, ktorá poukazuje na to, že najvplyvnejšie teórie a empirický výskum v psychológii sa dlho opierali takmer výlučne o takzvané WEIRD vzorky – teda ľudí zo západných (ang. Western), vzdelaných (ang. Educated), industrializovaných (ang. Industrialized), bohatých (ang. Rich) a demokratických (ang. Democratic) krajín (pozri napr. kritiku Henricha a kol., 2010, v článku The weirdest people in the world?). Preto sa dnes psychologická veda postupne „dekolonizuje“ – snaží sa rozšíriť výskum za hranice západného sveta a overovať, či teórie postavené na západných výskumných vzorkách platia aj v iných kultúrnych a spoločenských kontextoch. K tomuto trendu prispieva aj ÚVSK SAV, pričom spoluautorka štúdie Barbara Lášticová sa podieľala na viacerých medzinárodných štúdiách, ktoré upozorňovali na potrebu dekolonizácie v psychologickom výskume a poukazovali na dôsledky nerovností a dedičstva kolonializmu (Uskul et al., 2024; Bou Zeineddine et al., 2022; Bou Zeineddine et al., 2022).
Nová štúdia overuje jeden z poznatkov sociálnej psychológie, ktorý sa dlho považoval za univerzálne platný naprieč kultúrami, a síce že svoju členskú skupinu („my“) automaticky uprednostňujeme (angl. in-group bias; Tajfel & Turner, 1979) pred nečlenskou skupinou („oni”). Podľa dnes už klasickej teórie sociálnej identity (Social Identity Theory) by tento mechanizmus mal fungovať univerzálne – dokonca aj vtedy, ak je naša príslušnosť k skupine určená úplne náhodne. To znamená, že „modrí” dajú viac bodov iným modrým než zeleným – aj keď by objektívne mohli byť spravodlivejší alebo dokonca získať viac sami, ak by viac získali aj „zelení”. Platí to však aj v krajinách mimo západného sveta?
Výsledky štúdie Vukašina Gligorića a kol. ukazujú, že ľudia z krajín, ktoré zápasia s chudobou a nerovnosťami, často obdivujú schopnosti ľudí zo západnej Európy viac než schopnosti ľudí z vlastnej krajiny. Tento jav nazývame uprednostňovanie nečlenskej skupiny (angl. outgroup favoritism), ktoré sa prejavuje ako obdiv voči privilegovanej nečlenskej skupine. Tento obdiv však ide ruka v ruke s tým, že ľudí z privilegovanej nečlenskej skupiny vnímajú ako menej srdečných než ľudí z relatívne menej privilegovanej vlastnej krajiny. Zjednodušene povedané: kompetentnosť pripisujeme „im“, no ľudskosť si nechávame „u nás doma“.
A čo vnímanie tých, ktorí sú v globálnej makroekonomickej hierarchii postavení relatívne nižšie ako my sami? Ľudia zo západnej Afriky boli vo viacerých krajinách stereotypne hodnotení ako menej kompetentní. Zároveň však neboli vnímaní ako menej srdeční či menej morálni – teda stereotypy ľudí z relatívne menej privilegovaných krajín neboli analogické stereotypom ľudí zo západnej Európy. Našli sa však aj výnimky. V krajinách s rýchlo rastúcou ekonomikou – v tomto prípade v Južnej Kórei, Taiwane, Číne, Indii a Hongkongu – účastníci výskumu naopak pripisovali vyššiu kompetentnosť ľuďom z vlastnej krajiny. Tieto krajiny sú charakteristické prísnymi vzdelávacími systémami a silnou pracovnou kultúrou, čo môže posilňovať presvedčenie o vlastnej kompetentnosti.
Štúdia je prvým systematickým medzikultúrnym výskumom uprednostňovania nečlenskej skupiny. Jej výsledky naznačujú, že makroekonomické nerovnosti do istej miery formujú národné stereotypy, keď väčšina ľudí z nezápadných krajín uprednostňuje nečlenskú skupinu veriac, že s ľudia z ekonomicky vyspelejších a úspešnejších krajín sveta sú kompetentnejší ako ľudia z vlastnej krajiny. Výsledky tvoria dôležitý krok k pochopeniu toho, ako vnímame ľudí z iných krajín – a najmä, ako sú tieto naše postoje prepojené s ekonomickými nerovnosťami medzi krajinami v globálnom kontexte.
Spracovali: Daniel Lichman, Ústav aplikovanej psychológie, FSEV UK, a Xenia Daniela Poslon, ÚVSK SAV, v. v. i.
Použitá literatúra:
Gligorić, V., Jost, J. T., Mićanović, I., Tase, O., Araújo Do Bú, E., Arévalo-Romero, C., Balabanova, A., Baracaldo, P., Basáñez, T., Çakmak, H., Capella, M., Chen, T. Y., Eldesouky, L., Erhan, E., Fadhlia, T. N., Farahat, E., Farías-Yapur, A., Faruk, M. O., Ghazal, S., … Schaaf, J. V. (2025). Macro-economic inequality and national stereotypes in 45 non-Western countries. Social Psychological and Personality Science, 0(0). Advance online publication. https://doi.org/10.1177/19485506251370424
Henrich, J., Heine, S. J., & Norenzayan, A. (2010). The weirdest people in the world? Behavioral and Brain Sciences, 33(2–3), 61–83. https://doi.org/10.1017/s0140525x0999152x
Tajfel, H., & Turner, J. C. (1979). An integrative theory of intergroup conflict. In W. G. Austin & S. Worchel (Eds.), The social psychology of intergroup relations (pp. 33–47). Monterey, CA: Brooks/Cole.
Uskul, A. K., Thalmayer, A. G., Bernardo, A. B. I., González, R., Kende, A., Laher, S., Lášticová, B., Saab, R., Salas, G., Singh, P., Zeinoun, P., Norenzayan, A., Chao, M. M., Shoda, Y., & Cooper, M. L. (2024). Challenges and opportunities for psychological research in the majority world. Collabra Psychology, 10(1). https://doi.org/10.1525/collabra.123703
Zeineddine, F. B., Saab, R., Lášticová, B., Kende, A., & Ayanian, A. H. (2021). “Some uninteresting data from a faraway country”: Inequity and coloniality in international social psychological publications. Journal of Social Issues, 78(2), 320–345. https://doi.org/10.1111/josi.12481
Zeineddine, F. B., Saab, R., Lášticová, B., Ayanian, A. H., & Kende, A. (2022). “Unavailable, insecure, and very poorly paid”: Global difficulties and inequalities in conducting social psychological research. Journal of Social and Political Psychology, 10(2), 723–742. https://doi.org/10.5964/jspp.8311