Približne 40 percent respondentov súhlasí so štyrmi najpopulárnejšími konšpiráciami o koronavíruse. S aspoň jednou súhlasí 61,2 percenta respondentov. Súhlas s konšpiráciami výrazne ovplyvňuje zaočkovanosť, až 81 percent respondentov, ktorí nesúhlasia so žiadnou konšpiráciou, je zaočkovaných, medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými uvedenými konšpiráciami, je zaočkovaných iba 8,3 percenta.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a päťkrát v roku 2021.
Jedenásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 5. až 10. októbra 2021. V tomto období sa na Slovensku zhoršovala epidemiologická situácia a okresy Slovenska sa postupne sfarbovali do tmavších farieb podľa pravidiel Covid automatu, pričom podľa automatu od 4. októbra už na Slovensku nebol ani jeden „zelený“ okres. Očakával sa začiatok očkovania vybraných skupín treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu.
Súhlas s konšpiráciami o koronavíruse
Respondenti v dotazníku vyjadrovali na päťbodovej škále súhlas či nesúhlas so šiestimi konšpiračnými výrokmi o súčasnej epidémii, pričom kraje škály boli 1 = „vôbec nesúhlasím“ a 5 = „úplne súhlasím“.
Najpopulárnejším z testovaných výrokov je tvrdenie, že hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus sú umelo nadhodnocované. S takýmto názorom súhlasí 43,3 percenta respondentov. Na veľmi podobnej úrovni je však i súhlas s výrokmi Koronavírus bol vyrobený v laboratóriu a zámerne rozšírený medzi ľudí (42,4 %), Súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie (40,9 %) a Súčasnú epidémiu niekto vyvolal len preto, aby mohol ľahšie ovládať ľudí (39,7 %). O niečo menej respondentov súhlasí s výrokmi Vakcíny na koronavírus boli vyvinuté s cieľom škodiť ľuďom (26,1 %) a Nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus skutočne existuje (22,5 %).
So žiadnou z uvedených konšpirácií nesúhlasí 24,7 percenta respondentov, s aspoň jednou z uvedených konšpirácií 61,8 % respondentov a so všetkými 12,1 percenta respondentov.
Kto súhlasí s konšpiráciami
S konšpiráciami niečo málo menej súhlasia muži ako i respondenti vo veku 18 až 29 rokov. Výrazne menej s takýmito konšpiráciami súhlasia respondenti v Bratislave a Košiciach. Naopak, viac konšpiráciám veria respondenti, ktorí sú menej spokojní so svojím životom, pre ktorých je problém vyjsť v domácnosti s rozpočtom a respondenti, ktorí nepracujú, ale sú v domácnosti, prípadne sa starajú o domácnosť. Súhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá s klesajúcim vzdelaním: až 61,8 percenta respondentov so základným vzdelaním verí minimálne dvom konšpiráciám, pričom medzi vysokoškolsky vzdelanými je ich iba 35,1 percenta. Konšpiráciám tiež výrazne viac veria voliči strán Smer-SD, Kotlebovci-ĽSNS a Republika, ako i respondenti, ktorí menej dôverujú inštitúciám, ako sú vláda, zdravotníctvo či veda.
Súhlas s konšpiráciami a zaočkovanosť
Respondenti, ktorí súhlasia s konšpiráciami, priznávajú, že menej dodržiavajú epidemiologické opatrenia a menej tiež obmedzujú kontakt s ľuďmi mimo svojej domácnosti (iba 15,4 % respondentov, ktorí nesúhlasia ani s jednou konšpiráciou, vôbec neobmedzilo kontakty, medzi tými, ktorí súhlasia aspoň s jednou konšpiráciou, je ich už 34,5 %, medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými, je ich 53,7 %).
Najvýraznejšia je však súvislosť medzi zaočkovanosťou a súhlasom s konšpiráciami. Medzi respondentmi, ktorí nesúhlasia so žiadnou z uvedených konšpirácií, je zaočkovaných až 81 percent. Medzi respondentmi, ktorí súhlasia s aspoň jednou z uvedených konšpirácií, je však zaočkovaných iba 26,7 percenta respondentov a medzi respondentmi, ktorí súhlasia so všetkými konšpiráciami,, je zaočkovaných iba 8,3 percenta respondentov.
„S aspoň jednou z uvedených šiestich konšpirácií o epidémii súhlasí až 61,2 percenta respondentov. Práve veľká premorenosť slovenskej populácie konšpiračnými teóriami môže byť jedným z veľmi dôležitých vysvetlení nízkej miery zaočkovanosti. Respondenti, ktorí nesúhlasia s ani jednou z uvedených konšpirácií, sú totiž zaočkovaní až na 81 percent, čo je približne úroveň vakcinačne najúspešnejších krajín v Európe,“ dodáva Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
„Na poznatkoch z prieskumu vidíme veľkú neistotu ľudí na Slovensku a skutočnosť, že mnohí sa nevedia orientovať v tom, čomu v médiách a na Facebooku veriť a čomu nie. Sklony ku konšpiračnému mysleniu boli u nás výrazné už dlhší čas, no pandémia ich ukázala v plnej sile. Veľký podiel má na tom nielen silná dezinformačná scéna, ale aj nízka dôvera ľudí v štátne a verejné inštitúcie. Odpoveďou je viac strategickej komunikácie a koordinované, spoločné úsilie vlády, ministerstiev a štátnych inštitúcií. Stoja totiž pred dvojakou výzvou – musia na jednej strane bojovať s dezinformátormi a na druhej strane získavať dôveru ľudí jasnou a konzistentnou komunikáciou,” hovorí Michaela Benedigová, riaditeľka komunikačnej agentúry Seesame.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.
Spracovala: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame
Foto: pixabay.com/Alexandra Koch