Srdečne Vás pozývame na ústavný seminár!
Prihlasovanie:
Seminár sa uskutoční online dňa 28.6.2021 o 13:00. V prípade záujmu o účasť, prosíme vyplňte jednoduchý formulár: https://forms.gle/DuVTWY4dnL421jLCA
V deň konania semináru Vám budú zaslané prístupové údaje k Zoom stretnutiu. Maximálny počet účastníkov a účastníčok mimo ÚVSK SAV je 50 ľudí.
Názov: Akademický svet a intelektuálna kultúra
Autor: Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
Akademický svet sa v súčasnosti dostal do centra pozornosti médií, politikov, podnikateľov, laickej verejnosti a v neposlednom rade i samých akademikov (aspoň niektorých). Každý si nárokuje právo vyjadrovať sa k akademickej problematike skoro tak ako k futbalu, počasiu či televíznemu programu. Vysvetliť, prečo sa táto problematika stala predmetom verejného diskurzu a politického zápasu je jedným z cieľov mojej knihy. Ide o to, aký obraz o akademickom svete máme, ako o ňom rozmýšľame, ako ho chápeme. To je dôležité aj z hľadiska rozvoja spoločnosti, štátu, krajiny, ba v globálnom rozmere aj ľudstva.
Potrebujeme si znova položiť základné otázky: Čo je akademický svet a načo tu je? Čo je akadémia? Čo je univerzita? Čím sú akademické inštitúcie dnes? Aká je ich povaha, v čom spočíva ich podstata? Aké majú miesto a poslanie v spoločnosti? Aký je charakter akademickej práce? Existuje čosi také ako “akademická kultúra” a aké hodnoty, normy, pravidlá a praktiky ju tvoria? Čo znamená byť akademikom (akademickým pracovníkom)? Aké zmeny sa udiali a dejú v akademickom svete za ostatné desaťročia? Akú akadémiu a univerzity chceme mať?
V práci sledujem tri dimenzie akademického života: 1. inštitucionálnu dimenziu, t. j. dizajn akademických inštitúcií, ich štruktúru, vnútorné usporiadanie a procesy, 2. intelektuálnu dimenziu, t. j. intelektuálny obsah, kultúru a identitu akademických inštitúcií, 3. spoločenskú dimenziu, t. j. miesto, poslanie a funkcie akademických inštitúcií v spoločnosti. Všetky tri sú dôležité, ale jadrom akademického sveta je intelektuálna dimenzia, t. j. tvorba intelektuálneho bohatstva, ktorému majú akademické inštitúcie slúžiť ako prostriedky cieľu.
O autorovi:
Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. (1956), samostatný vedecký pracovník Ústavu sociálnej komunikácie SAV
Je autorom monografií Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme a neopragmatizme (2009), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019) a súborov filozof ických esejí Človek by mal žiť v záhrade (2010), Spytovanie sa na človeka (2020).
Vyštudoval filozofiu a históriu na Univerzite Komenského (1980), na ktorej získal PhD. z filozofie (1993). Bol predsedom Slovenskeho filozofickeho združenia (1996–2000). Založil „Stredoeurópske fórum pragmatizmu“ (2000), bol šéfredaktorom medzinárodného časopisu pre spoločenské a humanitné vedy Human Affairs (2002–2021). Pôsobil ako vedúci katedier filozofie na univerzitách v Trnave (UCM) a B. Bystrici (UMB), ako prodekan na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Bol podpredsedom SAV (2015–2017) a členom expertnej skupiny Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre projekt „Učiace sa Slovensko“ (2016–2017). Absolvoval študijné a prednáškové pobyty na univerzitách v zahraničí (Cambridge, Oxford, Edinburgh, Oslo, Filadelfia ai.), pedagogicky pôsobil na Masarykovej univerzite v Brne. Z angličtiny preložil tucet odborných kníh a desiatky článkov. V zahraničí poznajú jeho práce kolegovia z filozofickej školy pragmatizmu a neopragmatizmu. Vyučuje kurzy zo systematickej filozofie a dejín modernej filozofie.