Pred dvoma rokmi 24. februára 2022 vojská Ruskej federácie napadli Ukrajinu, čo spôsobilo masové straty na životoch a zničenie civilnej infraštruktúry. To prinútilo množstvo ľudí opustiť svoje domovy a hľadať bezpečie, ochranu a pomoc v iných krajinách. Na Slovensku bolo podľa MV SR k 19. februáru 2024 poskytnuté dočasné útočisko 116 933 odídencom a odídenkyniam z Ukrajiny.
S cieľom preskúmať životné podmienky odídenkýň a odídencov z Ukrajiny Slovenská akadémia vied prepojila výskumné kapacity s Akadémiou vied Českej republiky. Na výskume sa podieľajú štyri pracoviská SAV – Spoločenskovedný ústav CSPV, Ústav výskumu sociálnej komunikácie, Ústav etnológie a sociálnej antropológie a Sociologický ústav.
Od septembra 2023 do konca roka 2024 mapujeme skúsenosti žien a v menšej miere mužov, ktorí prišli z Ukrajiny na Slovensko. V novembri a decembri 2023 sme realizovali štyri fokusové skupiny. Tie poukázali na značnú rôznorodosť skúseností v závislosti od toho, či pred odchodom z Ukrajiny mali alebo nemali kontakty na Slovensku, či prišli osamote alebo s partnerom či širšou rodinou, v akej životnej fáze sa momentálne nachádzajú z hľadiska budovania kariéry či rodiny, ako aj na tom, aké je ich socioekonomické zázemie. Túto rôznorodosť však spája vďačnosť za prijatie na Slovensku, ale aj celková neistota bez konkrétnejších predstáv o vlastnej budúcnosti.
Provizórnosť je do značnej miery spôsobená samotnou vojnou, ale zdá sa, že slovenské inštitúcie, legislatíva a nastavenie niektorých opatrení pre túto cieľovú skupinu k neistote prispievajú. Hoci štatút dočasného útočiska sa predĺžil do 4. marca 2025, príspevok pre poskytovateľov ubytovania Ukrajincom a Ukrajinkám sa znížil a zatiaľ platí len do konca marca 2024. Bez tejto podpory majú najmä matky s deťmi problém udržať si strechu nad hlavou, čo narúša pocit základnej existenčnej istoty: „Moje rozhodnutie, mám tu zostať alebo ísť na Ukrajinu? Zdá sa, že zatiaľ zostať, pokiaľ bude pokračovať vojna na Ukrajine. Chceme tu zostať zo všetkých síl. Veľa závisí od programu, ktorý v súčasnosti máme na preplácanie bývania, takže zatiaľ (…) sme tu. Pretože program bol predĺžený. Teraz [v decembri 2023] si môžem plánovať svoj život [na] štyri mesiace. Ak bude program zrušený, potom každý čelí akútnej otázke, či je možné platiť za bývanie. Túto otázku ani nechcem vysloviť, pretože neviem, ako to bude. Teraz vidím svoj život na Slovensku, najbližšie štyri mesiace rozvíjam svoju profesiu, deti chodia do školy a my plánujeme, budujeme svoje životy dnes a zajtra na štyri mesiace.” (Irina, 38 rokov)
Pretrvávajúcim problémom zostáva aj dôstojné bývanie, ktoré by zaistilo nielen stabilitu, ale aj primerané podmienky pre život viacčlenných rodín, či štúdium detí: „Ja bývam s mojimi [dvoma] dievčatami v malom byte, v garsónke, je veľmi malý; je to kuchyňa a posteľ, spíš a pozeráš na práčku… Tento byt spĺňal moje požiadavky, aby bol blízko školy. Takže som si mohla všetko zorganizovať sama. Keby to bolo viazané na dopravu, nemohla by som pracovať.” (Olha, 43 rokov)
Zároveň matky detí, ktoré prišli na Slovensko, zatiaľ čo ich rodina ostala na Ukrajine, často trpia preťažením. Bremeno finančného zabezpečenia, starostlivosť o domácnosť a deti matky nesú na svojich pleciach samy, čo je ešte umocňované strachom o manželov, rodičov a blízkych na Ukrajine. Hoci sa ženám často podarilo zamestnať, mnohé z nich napriek svojmu vysokoškolskému vzdelaniu vykonávajú nekvalifikované a nízko ohodnotené práce. Naprieč fokusovými skupinami zaznievalo očakávanie väčšej samostatnosti detí: „Moja hlavná asistentka je moja najstaršia dcéra. Vo všeobecnosti som požiadala školu, aby moja mladšia dcéra mohla odísť zo školy sama. Na základe žiadosti mi to dovolili. Pre Slovákov je asi nezmysel, že sedemročné dieťa chodí samo zo školy.” (Yulia, 43 rokov)
Výskum tiež zahŕňal sondu do integrácie mladých Ukrajincov a Ukrajiniek (15-18 rokov) v Košickom kraji. Niektorí študujú na slovenskej škole, a zároveň aj dištančne na Ukrajine, čo môže vyústiť do preťaženia. Nie je jasné, ako sa ich životy budú vyvíjať, a preto si udržujú „aktívne” obe možnosti štúdia. Poukazuje to tiež na ich flexibilitu a adaptabilitu voči vzdelávaniu a budúcnosti vôbec. „Ja to mám ako ´bingo´. Študoval som dištančne na ukrajinskej škole aj na slovenskej škole prezenčne, a teraz som online na Inštitúte (na Ukrajine).“ (Maksym, 17 rokov)
Študentky a študenti uvádzali rôzne prekážky, ktoré môžu mať vplyv na ich vzdelávanie a integráciu na Slovensku, ako sú napríklad jazyková bariéra či sociálna izolácia od vrstovníkov: „Ja som dva mesiace študovala na slovenskej škole. Nechcela som tam chodiť, ale tak to vyšlo. Nepáčilo sa mi tam, lebo nikto sa s nami nechcel baviť, s Ukrajincami. Za celú hodinu nám dali úlohu, ktorá bola tak na päť minút. Nikomu sa nechcelo niečo nám vysvetliť. Tak sme tam len sedeli a čakali na obed.“ (Tamara, 18 rokov). Aj tí, ktorí sa rozhodli pre dištančné vzdelávanie, zdôrazňovali izoláciu od svojich kamarátov a kamarátok: „Veľa hodín a domácich úloh, teda veľa času pri počítači a málo komunikácie s ľuďmi naživo.” (Anastasia, 15 rokov)
Tieto každodenné problémy sú ešte umocňované zažívaním bezčasia a medzipriestoru – liminality, ktoré vyvolala pretrvávajúca vojna: „… nechce sa mi behať sem a tam, chcela by som sa usadiť na nejakom brehu, aby tam bol prístrešok, to bývanie, nejako treba žiť. Neviem, ako to bude na Ukrajine, sú tam všetci príbuzní, bolí ma duša, ale niet cesty späť. Znova niekam utiecť, zas byť zmätená.” (Mia, 44 rokov)
Tím vedkýň a vedcov zo SAV upozorňuje, že „nástroje a opatrenia súvisiace s podporou odídencov a odídenkýň z Ukrajiny by mali byť systémové, udržateľné a ich zásadnejšie zmeny by mali byť dlhodobejšie predvídateľné”.
Niekoľko faktov
Podľa údajov UNHCR k 15. februáru 2024 v dôsledku vojny z Ukrajiny odišlo celkovo 6 479 700 osôb, z toho 6 004 100 sa presídlilo do niektorej z európskych krajín. Štatistické údaje Ministerstva vnútra SR o osobách s udeleným dočasným útočiskom prezrádzajú, že sú to predovšetkým ženy a deti. Spomedzi všetkých osôb udelili dočasné útočisko 37 461 deťom do 18 rokov (32 % z celkového počtu udelených útočísk) a 58 514 ženám (74 % z dospelej populácie 18+). Najviac ich žije v Bratislavskom a Košickom kraji. Z výskumu UNHCR z leta 2023 vyplýva, že viac ako 50 % odídencov a odídenkýň z Ukrajiny na Slovensku má vysokoškolské vzdelanie.
O výskume
Výskum bol podporený z projektu SAV Spoločenská sonda ukrajinských migrantov a migrantiek na Slovensku (UKR). V novembri a decembri sme uskutočnili štyri fokusové diskusie spolu s 32 participantmi a participantkami. Rozprávali sme sa s matkami školopovinných detí v kolektívnom bývaní, matkami bývajúcimi v individuálnom bývaní, bezdetnými pracujúcimi ženami, ako aj so študentmi a študentkami stredných a vysokých škôl.
Zdroj: Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i., ÚVSK SAV, v. v. i., ÚESA SAV, v. v. i., SÚ SAV, v. v. i.
Foto: TASR/Jakub Kotian