Výsledky prieskumu Ako sa máte, Slovensko? naznačujú, že v rámci režimu OTP počas tretej vlny pandémie len štvrtina reštauračných zariadení pravidelne kontrolovala covid pass alebo covid test. Takmer polovica nezaočkovaných, ktorí ich navštívili, tvrdí, že ich neskontrolovali nikdy. Vyše 60 percent ľudí sa počas novembra a decembra ocitlo na verejných interiérových miestach v blízkosti niekoho, kto nemal respirátor a približne štvrtina osobne napomenula niekoho cudzieho, aby mal respirátor nasadený.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a šesťkrát v roku 2021.
Dvanásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 12. až 16. decembra 2021. V tomto období na Slovensku platil lockdown spojený s núdzovým stavom a zákazom vychádzania. Od 10. decembra bol lockdown zmiernený a boli otvorené všetky obchody pre očkovaných a ľudí, ktorí COVID-19 prekonali. Počet pacientov v nemocniciach kulminoval a epidemiologická situácia sa po vrchole tretej vlny na prelome novembra a decembra začala veľmi mierne zlepšovať.
Gastroprevádzky v čase OTP
Približne 30 percent ľudí navštívilo reštauračné alebo pohostinské zariadenie v čase, keď v ich okrese platil režim OTP. Medzi zaočkovanými a nezaočkovanými nebol v návštevnosti rozdiel. Tieto dve skupiny však odlišne opisujú skúsenosť s kontrolou covid pasov alebo covid testov. Takmer polovica (47,4 %) nezaočkovaných, ktorí sa ani neplánujú dať zaočkovať tvrdí, že ich pri vstupe do gastroprevádzok neskontrolovali. Skúsenosť, že covid pasy alebo testy neboli kontrolované, má však približne len štvrtina (27,4 %) zaočkovaných. „Je zaujímavé, že zaočkovaní a nezaočkovaní opisujú značne inú realitu fungovania režimu OTP. Môže to však odzrkadľovať aj jednoduchý rozdiel v tom, ktoré reštaurácie a podniky si zaočkovaní a nezaočkovaní v čase OTP vyberali. Je dosť možné, že nezaočkovaní respondenti zámerne uprednostňovali tie zariadenia, v ktorých sa covid testy nekontrolovali,“ komentuje výsledky prieskumu Jana Lindbloom zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.
Respirátory v interiéroch – neformálna sociálna kontrola
Správne nasadené respirátory patria medzi najdôležitejšie mechanizmy znižovania šírenia koronavírusu pri kontakte s inými ľuďmi v interiéri. Vyše 60 percent ľudí sa počas novembra a decembra ocitlo na verejných miestach v interiéri v blízkosti niekoho, kto nemal nasadený respirátor alebo rúško. Približne 30 percent zasa odpovedá, že človeka bez respirátora vo verejných interiérových priestoroch v novembri a decembri nevideli. Rozdiel medzi zaočkovanými a nezaočkovanými vidíme v tom, že kým 40,9 percenta nezaočkovaných respondentov človeka bez respirátora stretlo a nevadilo im to, tak u zaočkovaných to nevadilo len 13,3 percenta opýtaných. Zhruba každý štvrtý dospelý človek počas Delta vlny osobne napomenul niekoho, aby mal/a v interiéri (napr. v obchode, na úrade, na pošte alebo v autobuse) nasadený respirátor.
Respirátory na pracoviskách
Z odpovedí respondentov vyplýva, že v novembri a začiatkom decembra len dve percentá ľudí pracovalo iba z domu a štyri percentá respondentov v práci s kolegami neprišlo do kontaktu. Drvivá väčšina opýtaných v kontakte s kolegami na pracovisku bola, pričom takmer 20 percent respondentov malo pri kontakte s najbližšími kolegami vždy nasadený respirátor, 20 percent ho malo väčšinou, 30 percent niekedy áno a niekedy nie a približne 20 percent nemalo respirátor nasadený nikdy. Opäť sa ukazuje, že kontakt bez respirátora majú vo výrazne vyššej miere nezaočkovaní ľudia, ktorí sa zaočkovať ani neplánujú (35,4 %) ako zaočkovaní (18,7 %).
„Z predchádzajúcej októbrovej vlny prieskumu zároveň vieme, že ne/zaočkovanosť jednotlivcov do veľkej miery súvisí s ne/zaočkovanosťou ich bezprostredného okolia – predovšetkým členov rodiny, ale aj najbližších kolegov na pracoviskách. Keď to skombinujeme s informáciou, že v skupinách blízkych kolegov sa respirátory často skladajú dole alebo prípadne nenosia vôbec, tak nie je prekvapením, ak sa koronavírus v značnej miere opäť šíril aj na pracoviskách“, dopĺňa Jana Lindbloom.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke prieskumu.
Text: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame
Foto: Marco Testi on Unsplash