Do života bez obmedzení sa ponáhľame rýchlejšie ako pred rokom

Takmer polovica respondentov očakáva návrat k životu, ako sme ho poznali pred koronakrízou, do dvoch rokov. Až štvrtina si myslí, že život už nikdy nebude taký ako pred pandémiou. Od návštevy kina alebo cesty na dovolenku lietadlom odrádza zo strachu pred nákazou menej ľudí ako pred rokom v máji 2020. To sú ďalšie zistenia výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020, a trikrát v roku 2021. Deviata vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 14. až 20. mája 2021. V tomto období výrazne klesali počty hospitalizovaných a uvoľňovali sa epidemiologické opatrenia.
 

Kedy bude život ako pred krízou?

V druhej polovici mája 2021, viac ako 14 mesiacov po zavedení prvých karanténnych opatrení v súvislosti s príchodom epidémie nového koronavírusu 47,6 percenta respondentov odhaduje, že do dvoch rokov sa život na Slovensku vráti do normálu a bude ako pred koronakrízou. Ďalších 23 percent respondentov je skeptickejších a očakáva návrat do normálu v horizonte dvoch až piatich rokov. Až 25,8 percenta respondentov si však myslí, že život na Slovensku už nikdy nebude ako pred krízou spôsobenou koronavírusom.

Odpoveď „život už nikdy nebude taký, ako predtým“ si častejšie vyberali ženy, ľudia, ktorí nie sú spokojní so svojím životom a respondenti, ktorí opisujú svoj zdravotný stav ako zlý. Túto možnosť si častejšie vyberali aj starší respondenti a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní epidémie koronavírusu.

Do bežného života sa ponáhľame rýchlejšie ako pred rokom

Aktuálny výskum položil aj otázky zisťujúce pretrvávajúcu opatrnosť respondentov pri návrate k aktivitám, ktoré môžu znamenať vyššie riziko nakazenia sa ochorením COVID-19. Tieto otázky boli položené aj vo výskume realizovanom pred rokom v máji 2020. Z porovnania vyplýva, že hoci bola pandémia po – z dnešného pohľadu extrémne miernej – prvej vlne v máji 2020 na ústupe a opatrenia sa uvoľňovali ako dnes, respondenti boli pred rokom jednoznačne opatrnejší. Kým v máji 2020 by od letu na dovolenku lietadlom kamaráta úplne alebo skôr odrádzali takmer dve tretiny respondentov, v máji 2021 by to bolo už len 37,4 percenta respondentov.

Podobný posun nastal pri otázke, či odporučiť kamarátovi návštevu kina. Kým v máji 2020 by kamarátovi do kina jednoznačne odporučilo ísť 17,6 percenta respondentov, v máji 2021 by takéto odporučenie dalo až 26,7 pecenta respondentov.

Celkovo menej opatrné odporúčania kamarátom dávajú respondenti, ktorí sa koronavírusu obávajú menej, a respondenti, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať. Naopak zaočkovaní respondenti sú opatrnejší. Cestu lietadlom či návštevu kina odporúčajú častejšie aj respondenti, ktorí sú nespokojní s postupom vlády pri zvládaní koronavírusu a voliči strán ĽSNS a Republika.
„Nie je prekvapujúce, že sa respondenti po štrnástich mesiacoch pandémie a dlhých mesiacoch zimného lockdownu k návratu do normálneho života v podobe návštevy kina či cesty lietadlom ponáhľajú rýchlejšie ako pred rokom na konci prvej skúsenosti s protipandemickými obmedzeniami. Predstava odkladania návratu do normálu v mene zníženia rizika nákazy je pre respondentov ťažšia aj preto, lebo len menej ako pätina ľudí v našej vzorke predpokladá návrat k životu, aký sme poznali pred pandémiou do jedného roka. Naopak, o vnímaní pandémie ako bezprecedentnej udalosti svedčí to, že až štvrtina respondentov odhaduje, že život na Slovensku už nikdy nebude ako pred krízou spôsobenou koronavírusom,“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Text: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame