Zverejňujeme Ľubľanský manifest – výzvu odborníkov k dôležitosti kritického čítania.
Naše kolegyne Zuzana Petrová a Oľga Zápotočná sa venujú výskumu čítania a gramotnosti v Centre pedagogického výskumu na ÚVSK SAV, v. v. i., a pôsobia v oblasti vzdelávania učiteľov na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. V novom texte v Denníku N autorky zdôrazňujú čítanie, ako ľudskú aktivitu, ktorá má zásadný vplyv na vývin jednotlivca ako kriticky uvažujúcej bytosti, jej postoj k verejnému priestoru a vnímanie vlastnej zodpovednosti za jeho stav.
Je známe – a politologické výskumy to jasne dokumentujú –, že krajiny, v ktorých kvalitné vzdelávacie systémy produkujú vysokú úroveň čitateľskej gramotnosti, dosahujú spravidla aj vysokú úroveň demokracie spoločnosti. Vysoko gramotní občania sa totiž vyznačujú aktívnejšou a všeobecne prospešnejšou účasťou na verejnom živote, založenou na vedomostiach, „informovaných“ a racionálnych rozhodnutiach, či už ide o voľby, alebo iné nástroje kontroly moci. Výsledkom je nielen vysoká úroveň občianskej spoločnosti a demokracie, ale aj ekonomickej prosperity. A platí to aj naopak. Nízka úroveň vzdelania a gramotnosti populácie vedie k víťazstvám populistických a autokratických politických režimov s vysokou mierou korupcie, narastajúcimi sociálnymi nerovnosťami, následnou vysokou kriminalitou a chudobou. V kontexte aktuálneho politického diania na Slovensku majú tieto posolstvá osobitný význam a otvárajú množstvo závažných otázok, minimálne na zamyslenie.
Pre potreby reflexie príčin stavu spoločnosti sa na medzinárodnej platforme stretli odborníci z rôznych oblastí (zahŕňajúcich literárne, knižničné a informačné vedy, výskum gramotnosti a čítania), aby diskutovali o dôležitosti čítania. Jej výsledkom je Ľubľanský manifest o dôležitosti čítania na vyššej úrovni, ktorý si môžete prečítať nižšie.
Ľubľanský manifest o dôležitosti čítania na vyššej úrovni
Čítanie na vyššej úrovni (t.j. vysoko rozvinuté čítanie, založené na využití procesov vyššej kognitívnej náročnosti, ktoré umožňujú vyvodzovať závery, sledovať vlastné porozumenie a uvedomovať si štruktúru textu – poznámka prekladateľa) je naším najsilnejším nástrojom na rozvoj analytických schopností a kritického myslenia. Rozvíja metakogníciu a kognitívnu trpezlivosť, rozširuje našu slovnú zásobu a chápanie pojmov, posilňuje kognitívnu empatiu a vnímanie rôznej perspektívy, t.j. sociálnych spôsobilostí, ktoré sú nevyhnutné pre uvedomených občanov v demokratickej spoločnosti. Signatári tohto vyhlásenia vyzývajú na uznanie pretrvávajúceho významu čítania na vyššej úrovni v digitálnej dobe.
Jednou z naliehavých výziev, ktorým spoločnosť v súčasnosti čelí, je ako zvrátiť trend poklesu čitateľských schopností. Aby sme sa mohli zapájať do života demokratickej spoločnosti ako informovaní občania, potrebujeme čitateľské schopnosti využívajúce pri čítaní kognitívne procesy vyššej úrovne, ďaleko presahujúce obyčajné dekódovanie textov. Čítanie je nielen kľúčovou cestou k osobnému rozvoju, základom celoživotného vzdelávania a veľkej časti našej výmeny informácií, ale je aj ústredným rozmerom sociálnej interakcie a participácie.
Doba rýchlo sa rozvíjajúcich technológií nám priniesla obrovské množstvo zvukového, vizuálneho a textového obsahu, ktorý si vieme zobraziť na obrazovkách našich digitálnych zariadení. Digitálna revolúcia má za následok mnohé pozitívne prínosy. Napríklad obsahy textov sa stali dostupnejšími pre širšie spektrum čitateľov žijúcich v oblastiach so sťaženým prístupom k informáciám, vrátane osôb s rôznymi špecifickými potrebami. Na druhej strane však treba dávať pozor, aby sa niektoré tradičné schopnosti a spôsoby čítania nestali prežitkom rýchlo zanikajúcej staršej informačnej doby. Digitálne prostredie síce podporuje čítanie viac ako kedykoľvek v histórii, ale zároveň ponúka mnoho pokušení čítať povrchne a nesystematicky – alebo dokonca nečítať vôbec. To čoraz viac ohrozuje čítanie na vyššej úrovni.
Vyzývame preto na prehodnotenie úlohy čítania na vyššej úrovni v digitálnej dobe. V čoraz komplexnejšom informačnom prostredí musia byť informovaní občania schopní rozlišovať dôveryhodné a nedôveryhodné zdroje a pružne prispôsobovať spôsob čítania rôznym okolnostiam. Čítanie na vyššej úrovni je aktom pozornosti a trpezlivosti v poznávaní, ktorý rozširuje slovnú zásobu a poznanie a aktívne spochybňuje predsudky čitateľov. Naše čitateľské schopnosti na vyššej úrovni sa prehlbujú najmä pri dlhých textoch, ako sú knihy. Učia nás overovať si rôzne interpretácie, odhaľovať rozpory, zaujatosť a logické chyby a nachádzať dômyselné a krehké súvislosti medzi textami a kultúrnym pozadím, ktoré potrebujeme na zdieľanie ľudských úsudkov a emócií.
Čítanie na vyššej úrovni je naším najsilnejším nástrojom analytického a strategického myslenia. Bez neho nie sme dostatočne pripravení čeliť populistickým zjednodušeniam, konšpiračným teóriám a dezinformáciám a následne sa stávame zraniteľnými voči manipulácii. Pedagógovia sa však čoraz viac zameriavajú na digitálne médiá, a to na úkor hlbšieho zaoberania sa textovými informáciami. Okrem toho, v snahe o efektívnosť, sa zložitá povaha čítania považuje skôr za problém, ktorý treba vyriešiť jeho zjednodušením, než za odraz ľudskej komplexnosti a za aktivitu, ktorá podporuje analytické a strategické myslenie. Napokon, aj dnešné vzdelávanie a testovanie čítania sa zameriava na základné funkčné a informačné schopnosti. Tento dôraz stráca zo zreteľa celoživotný význam čítania na vyššej úrovni pre kritické myslenie, ktoré je predpokladom správneho fungovania demokracie.
Vyzývame preto na vzdelávanie a podporu čítania, jeho testovanie a výskum, ktorý vyzdvihne dôležitosť čítania na vyššej úrovni ako schopnosti, ktorá formuje život jednotlivca a spoločnosti. Vzdelávanie a podpora čítania musia ísť nad rámec výučby základných funkčných a informačných kompetencií školákov. Je potrebné zamerať sa na celoživotný proces osobnostného rozvoja, ktorý je posilnený čítaním na vyššej úrovni. Hodnotenie čítania musí ísť nad rámec štandardizovaného testovania a zahŕňať kvalitatívne a deskriptívne údaje s cieľom poskytnúť dôkladnú bilanciu stavu čítania na vyššej úrovni v našich spoločnostiach. Zameranie výskumu čítania sa musí rozšíriť o ďalšie disciplíny a oblasti, ako je skúmanie informačného správania, rozvoj informačnej gramotnosti, mediálny dizajn, výskum pozornosti a neuroveda, a vytvoriť systematický výskumný program, zosúladiť perspektívy a prekonať roztrieštenosť.
Budúcnosť čítania ovplyvňuje budúcnosť našej spoločnosti. Demokratická spoločnosť založená na informovanom konsenze viacerých zainteresovaných strán môže byť úspešná len s dostatočne zdatnými čitateľmi, ktorí dobre ovládajú čítanie na vyššej úrovni. Tvorcovia politík vo všetkých oblastiach si to musia uvedomiť. Lebo slovami často citovaného varovania Margaret Atwoodovej: „Ak nebudú mladí čitatelia a spisovatelia, čoskoro nebudú ani starší. Gramotnosť bude mŕtva a demokracia… bude mŕtva tiež“.
Autori:
- Anne Mangen (Stavanger University, Norsko; Adriaan van der Weel – Leiden University, Holandsko;
- Miha Kovac – Ljublana University
- André Schüller-Zwierlein – riaditel Regensburg University Library).
Podporený:
- International Publishers Association
- International Board on Books for Young People (IBBY)
- German Academy for Language and Literature
- Federation of European Publishers
- EU-READ, Consortium of European reading promotion organisations
- PEN International
- International Federation of Library Associations
Ďalšie informácie nájdete na: https://firstmonday.org/ojs/index.php/fm/article/view/12770